Do školy sa musí!
Učiť sa, učiť sa, učiť sa! Čo však, ak sa vášmu školákovi nechce? Ako ho správne motivovať a vybudovať v ňom pozitívny vzťah k učeniu a škole? Takto!
Zapájajte ho do kolektívu
Už od malička je vhodné učiť dieťa pohybovať sa v kolektíve. Skupinka detí na ihrisku, škôlkarsky kolektív či záujmové krúžky v predškolskom veku sú možnosti, ako nenásilne začleniť dieťa do skupiny. Je to dôležité z viacerých dôvodov. Dieťa si vytvára vzťahy, učí sa sociálnemu správaniu, prichádza do kontaktu a niekedy aj do konfliktu s inými, možno kvôli hračke, a musí sa naučiť zvládať rôzne situácie. V neposlednom rade si buduje prirodzenú imunitu. Veď viac bacilov na meter štvorcový je už snáď len vo výskumnom laboratóriu.
Jednoducho povedané, predškolák si zvyká na to, že život prežije v kolektíve ľudí. V škôlke či na ihrisku sa však od neho príliš neočakáva. Stavia pieskový hrad, húpe sa, šmýka sa, preháňa sa na kolobežke. To všetko sú činnosti, pri ktorých si treba len „dávať pozor“ a nevyžadujú žiadnu zvláštnu zodpovednosť alebo kompetenciu.
Taška na plecia a ide sa… ale do školy!
S nástupom školského veku sa situácia mení. Dieťa sa musí začať učiť. Musí! V zákone je zakotvená povinná desaťročná školská dochádzka od 6-tich do 16-tich rokov. Toto rozhranie môže byť v špeciálnych prípadoch upravené. Najmä ak sa zistí, že dieťa nie je vo veku šiestich rokov ešte celkom pripravené nastúpiť do školy. V takýchto a podobných prípadoch sú presne stanovené pravidlá, podľa ktorých sa treba riadiť. Nefunguje to tak, že si rodič povie: „Môj malý má ešte čas…“ a nechá dieťa ešte rok doma.
Čo však môže rodič ovplyvniť je následné pôsobenie dieťaťa v škole. Nie priamo v škole, čo sa tiež niekedy stáva, ale skôr učenie a jeho kontrolu. Všetko ale záleží na individualite daného žiačika. Nie každý sa teší do školy, a len máloktorý školák sa pustí do učenia hneď po príchode domov. Je veľa takých, ktorí sa radšej naďalej bláznia po vonku, akoby si precvičovali písanie či počty, nieto ešte čítali z čítanky.
Učiť sa, učiť sa, učiť sa?
Tu do istej miery záleží práve na rodičoch, aby sa o svoje dieťa zaujímali a jedným okom dohliadali na plnenie jeho povinností. Samozrejme v zdravej miere. Aj školák je ešte dieťaťom a dlho ním bude. Treba to rešpektovať. Do svojho programu už však musí zakomponovať aj to podľa neho „zbytočné, nudné a únavné“ učenie.
Ideálne je, ak si nájdu rodičia čas a riešia školské povinnosti spoločne s deťmi – aspoň zo začiatku. Školák si tak postupne vybuduje návyk učiť sa a neskôr to robí automaticky, po príchode zo školy alebo kedy si zvykne. Naučí sa to robiť bez toho, aby ho rodič stále kaučoval, usmerňoval alebo sa mu nebodaj vyhrážal.
Každý školák je osobnosť a na každého platí niečo iné. Niekomu trvá učenie dlhšie, iný sa učí rýchlejšie. Preto majú nietorí pocit, že je nefér, keď sa ich kamaráti už dávno hrajú, kým oni si stále tlačia do hlavy to isté učivo. To sa však môže zmeniť. Dôležité je len správne začať a naučiť sa učiť sa!
Fotografia: © bigstockphoto
