Dnes spí moje dieťa samé

Zdá sa vám to ako úplná samozrejmosť? Naučiť spať dieťa osamote, vo vlastnej postieľke a vlastnej izbičke nie je ani zďaleka také jednoduché. Ako vyzrieť na svojho malého lapaja? Tu je príbeh jednej z vás.

Ako to začalo

Musím sa priznať, že začiatky so zaspávaním boli naozaj ťažké a vôbec to nebolo jednoduché. Trvalo istý čas, kým si naša dcérka zvykla spinkať sama. Popritom som vyskúšala rôzne metódy a alchymistické praktiky.

Zo začiatku vôbec nechcela spať v postieľke, len na manželskej posteli, pri mne a popritom som ju stále hladkala po čele smerom k špičke nosa a naspäť. To ju upokojovalo, až nakoniec zaspala. Neskôr, keď mala asi 10 mesiacov som ju postupne začala dávať spinkať do postieľky. Dala som jej obľúbenú deku, plyšového macíka a ľahla som si vedľa na posteľ, aby videla, že som tam a tvárila som sa, že spím. Hneď sa postavila, začala na mňa mrmlať, no keď videla, že nereagujem, ľahla si a postupne zaspala. Inak to nešlo. Keďže sa už vedela postaviť na nožičky, behala po celej manželskej posteli a ja som len tŕpla, aby náhodou nespadla.

Výhodou bolo, že moja dcérka si vyžaduje cumlík len na spanie. Tak sa stal cumlík signálom, že sa ide spať. Dostane ho, až tesne pred spaním a vie, že je čas ísť do večných lovísk.

Teraz má dcérka 18 mesiacov. Večer ju okúpem, prezlečiem do pyžamka, dám jej vypiť mlieko, zatiahnem žalúzie, uložím do postieľky, dám jej deku, cumlík a bez slova odídem. V postieľke má zopár hračiek, takže, keď nezaspí hneď, chvíľu sa s nimi pohrá a potom nakoniec sama bez problémov zaspinká. S troškou trpezlivosti a kopou lásky to určite zvládnete aj vy.

Fotografia: © bigstockphoto